Časť spoločnosti verí, že ľudia bez domova žijú zo sociálnych dávok. V skutočnosti dávka v hmotnej núdzi nestačí ani na základné potreby a príspevok na bývanie je nastavený tak, že ho väčšina ľudí bez domova nikdy nezíska. Sociálna pracovníčka Karin Štrofová z Vagusu sa už roky venuje poradenstvu pre ľudí bez domova. V rozhovore opisuje, ako prísne podmienky a medzery v zákone často znamenajú, že aj tí, ktorí by pomoc najviac potrebovali, na ňu v praxi nedosiahnu.

V rozhovore s Karin Štrofovou sa dozviete:

  • koľko štát reálne vypláca na dávke v hmotnej núdzi a prečo nestačí ani na základné ľudské potreby,
  • aké doklady musí človek predložiť a prečo je to pre ľudí bez domova takmer nemožné,
  • prečo už príjem nad 300 € vyradí človeka zo systému, hoci z takej sumy nedokáže vyžiť,
  • či môže človek bez domova reálne získať príspevok na bývanie.

Často sa hovorí, že ľudia bez domova žijú zo sociálnych dávok. Ako to vyzerá v realite, aká vysoká je dávka v hmotnej núdzi?

Dávka v hmotnej núdzi je dnes absolútne nepostačujúca, a to pre kohokoľvek, nielen pre človeka bez domova. V roku 2025 predstavuje pre jednu plnoletú osobu 86,50 €. Ak v jednej domácnosti žijú dvaja dospelí, spolu dostanú 128,60 €.

Aby sme na začiatok vedeli, o akej sume sa bavíme, keďže tu prevláda mýtus, že ľudia bez domova „žijú z dávok“. Tak 86,50 € je tá sociálna dávka, ktorá nepokrýva ani základné náklady na bývanie.

Najlacnejšia ubytovňa v Bratislave, kde býva šesť ľudí v jednej izbe, stojí 150 € za posteľ mesačne. Dávka v hmotnej núdzi (86,50 €) nepokryje ani náklady na jednu posteľ. Ak by ju poberali dvaja partneri (ako jedna domácnosť), zo súčtu dvoch dávok (128,60 €) by dokázali zaplatiť len jednu posteľ.

Aj keď je to malá čiastka a človek z nej nevyžije, predsa len je to aspoň nejaký príjem. Celý proces podania žiadosti je však veľmi náročný. Nezabúdajme, že o dávku je potrebné žiadať v mieste trvalého bydliska. Veľká časť ľudí bez domova zažíva bezdomovectvo vo veľkých mestách, často v Bratislave či v Košiciach, aj keď trvalé “bydlisko” je desiatky kilometrov ďaleko.

Ako to myslíte, ako zložité je požiadať o dávku v hmotnej núdzi?

Človek musí v žiadosti vykázať každý príjem – zo zamestnania, zo živnosti, z nemocenských dávok (PN, OČR, materské), z dôchodkového poistenia (starobný, invalidný, sirotský, vdovský), z dávky v nezamestnanosti, rodičovského príspevku, náhradného výživného, opakovaných príspevkov na náhradnú starostlivosť, peňažného príspevku na opatrovanie a podobne. Dokladujú sa aj štipendiá či príspevky pre deti.

Ľudia bez domova často nemajú prehľad o svojej finančnej situácii, na úrad cestujú pešo niekoľko hodín a nemajú jednoduchý prístup k sociálnym zariadeniam, vode či čistému oblečeniu, aby pôsobili dôstojne. Nemajú prístup k informáciám, od kedy do kedy je úrad otvorený a čo všetko si treba priniesť. 

Zároveň, ak si človek bez domova snaží prilepšiť a chodí na rôzne brigády s mesačným čistým príjmom (aj spolu s dávkami) vyšším, ako približne 284,13 €, pravdepodobne neuskutočňuje nárok na dávku v hmotnej núdzi, keďže sa už dostal nad úroveň životného minima.

To znamená, že ak mám ako jednotlivec príjem vyšší ako 300 €, už ma štát nepovažuje za človeka v hmotnej núdzi?

Áno. Ak by som mesačne zarábala napríklad 380 € (alebo mala 380 € dôchodok), môj príjem by bol stále hlboko pod hranicou dôstojného života. Stačí si uvedomiť, že len náklady na základné bývanie (napríklad ubytovňa či malý nájom) v Bratislave môžu presahovať túto sumu. Ak k tomu prirátame jedlo, dopravu či základné hygienické potreby, je zrejmé, že z 380 € sa jednoducho nedá vyžiť.

Napriek tomu by som podľa štátu už nemala nárok na dávku v hmotnej núdzi. Dôvod je ten, že zákon nastavil hranicu pomoci na úroveň životného minima – v roku 2025 je to 284,13 € mesačne pre jednu plnoletú osobu. Všetko, čo je nad túto hranicu, sa automaticky považuje za „dostatočný príjem“. A to je problém.

  • V roku 2024 bola národná hranica chudoby pre jednočlennú domácnosť na rok 6 103 eur, teda 509 eur na mesiac. Podľa Štatistického úradu SR pod hranicou príjmovej chudoby v roku 2024 žilo 14,5 % osôb, čo je približne 778-tisíc obyvateľov SR.

Vo Vaguse pracujeme s mnohými ľuďmi bez domova, ktorí majú nejakú formu zamestnania a príjmu a nemôžu si dovoliť stabilné dlhodobé bývanie, no zároveň ani pomoc od štátu (dávku v hmotnej núdzi či príspevok na bývanie).

Aké ďalšie problémy musia ľudia bez domova pri žiadosti o dávku riešiť?

Okrem toho je celý proces podávania žiadosti o dávku administratívne náročný, často sa naťahuje celé mesiace a počas čakania zostáva človek bez peňazí, ktoré by potreboval okamžite.

Problém je, že hoci štát o nás údaje má, systémy Sociálnej poisťovne a úradov práce nie sú prepojené. Každý žiadateľ musí všetky potvrdenia a doklady nosiť osobne. Pre bežného občana je to komplikované, ale pre človeka bez domova je to často úplne nerealizovateľné. Nemá stabilnú adresu, bezpečné miesto na uchovávanie dokumentov ani peniaze na vybavovanie výpisov. 

  • Skúste vyplniť žiadosť o dávku v hmotnej núdzi, či by ste to dokázali sami, kliknutím TU

Môže človek prísť o dávku v hmotnej núdzi?

Táto dávka sa kráti alebo úplne odoberá pomerne ľahko. Stačí, že si človek privyrobí na brigáde (alebo že v domácnosti pribudne člen s príjmom, posudzuje sa totiž celá domácnosť, nie jednotlivec).

Štát ponúka aj príspevok na bývanie. Vie ho ale reálne využiť človek bez domova?

Keďže príspevok na bývanie (97 €) je viazaný na dávku v hmotnej núdzi (86,50 €), človek musí najskôr spĺňať podmienky na priznanie dávky v hmotnej núdzi – čo znamená mať takmer nulový príjem.

Potrebná je nájomná alebo užívacia zmluva k priestorom (kde bývam), ktoré sú oficiálne určené na celoročné bývanie. Až následne môže úrad rozhodnúť, či mu príspevok na bývanie schváli, a to nie je povinný spraviť v plnej sume 97 €.

Ľudia zažívajúci pouličné bezdomovectvo sú automaticky vylúčení z tejto pomoci. Vylúčení sú aj ľudia, ktorí bývajú v chate či v priestoroch, ktoré sú vedené ako nebytové (napr. kancelársky apartmán, pivničný byt pod prevádzkou). Príspevok možno dostať len vtedy, ak má priestor legálny štatút na trvalé bývanie – čo určuje stavebný úrad a hygiena.

Nárok naň má:

  1. vlastník alebo spoluvlastník bytu či rodinného domu, ktorý domácnosť využíva na bývanie,
  2. nájomca bytu, rodinného domu alebo obytnej miestnosti v zariadení určenom na trvalé bývanie.

Ako je to v realite?

Ľudia bez domova spravidla nevlastnia žiadnu nehnuteľnosť. Ak si chcú bývanie prenajať, narazia na požiadavku zaplatiť depozit alebo nájom vopred. Pri príjme vo forme dávky v hmotnej núdzi (86,50 €) je to prakticky nemožné. 

Depozit je problémom nielen pre ľudí bez domova, ale všeobecne pre všetkých, ktorí sú odkázaní na túto dávku. Často preto bývajú v ubytovniach, ktoré fungujú načierno alebo podnájmoch s krátkodobým nájmom.

Spomínate, že mnohí ľudia bez domova žijú v ubytovniach. Uznáva ich štát ako legálne bývanie pre účely príspevku?

Nie úplne. Príspevok na bývanie sa dá uplatniť len v ubytovniach, ktoré majú oficiálny štatút zariadenia určeného na trvalé bývanie. A tu nastáva problém. Takéto ubytovne sú drahšie a často vyžadujú platby vopred, dokonca dvojmesačné zálohy. Najlacnejšie začínajú okolo 150 € za jedno lôžko v zdieľanej izbe. Ak si to niekto dokáže dlhodobo platiť, väčšinou už nespĺňa podmienky na dávku v hmotnej núdzi, a teda ani na príspevok na bývanie.

Naopak, veľká časť ubytovní v Bratislave legálny štatút nemá a preto ich štát pre účely príspevku vôbec neuznáva. A krátkodobé ubytovne, napríklad hostely, sú vylúčené úplne, pretože nie sú určené na dlhodobé bývanie.

Príklad z praxe:

V Integračnom programe v Novej Cvernovke sme mali pre ľudí bez domova krízové byty v internáte. Napriek tomu, že tam ľudia reálne bývali, podľa zákona tento priestor nespĺňal podmienky na príspevok na bývanie. Podobne je to aj s viacerými inými ubytovňami, ktoré poskytujú len krátkodobé nájmy.

Príspevok na bývanie je koncipovaný tak, akoby mal každý stabilnú domácnosť s nájomnou zmluvou alebo vlastné bývanie. Pre ľudí bez domova, ktorí často fungujú v úplne iných podmienkach a nedokážu platiť vysoké zálohy vopred, je táto pomoc zo systému prakticky nedostupná.

Je pre ľudí bez domova zvládnuteľná žiadosť o príspevok na bývanie?

Na získanie príspevku treba mať občiansky preukaz, platné a správne vypracované zmluvy o bývaní a množstvo dokladov. Pre človeka, ktorý žije v chatke či v provizórnom bývaní, je to takmer nemožné.

Väčšina ľudí bez domova preto potrebuje asistenciu sociálnych pracovníkov a pracovníčok, inak sa k dávke vôbec nedostane. Aj samotná zmluva o nájme musí spĺňať presne stanovené parametre, nestačí obyčajný papier medzi prenajímateľom a nájomníkom.

Na papieri to vyzerá, že pomoc existuje. V realite je však dávka v hmotnej núdzi príliš nízka a príspevok na bývanie viazaný na podmienky, ktoré ľudia bez domova nedokážu splniť. Legálne bývanie je pre nich finančne aj administratívne neprístupné a systém posudzovania domácností ich často vylučuje z nároku. Výsledkom je, že sociálne dávky, ktoré by mali byť záchrannou sieťou, sú pre väčšinu ľudí bez domova nedostupné.

Autorka: Barbora Žišková, Foto: Vanesa Buranská Daniel, Dátum: 29. 10. 2025