projekt STREETWORK

Rozhodli sme sa vám predstaviť pár prípadov, ktoré sme za posledné obdobie riešili v rámci našej terénnej sociálnej práce. Osoby v prípadoch majú zmenené mená, ale obsah prípadov je reálny. Podobných osudov zažívame počas roka množstvo a často sú naši terénni sociálni pracovníci jediní, ktorí dokážu danému človeku pomôcť.

 

Pavol (64 rokov)          


Pána Pavla sme nakontaktovali na podnet pracovníčky z mestskej časti Devínska Nová Ves. Spolu s manželkou prebývali v opustenej budove, ktorú má mesto v pláne zbúrať. Miesto bolo znečistené, hygienicky neprijateľné, chladné, bez prívodu vody či elektriny.       

Dvojicu sme navštívili počas večernej služby. Pán Pavol bol plačlivý, neistý ohľadom budúcnosti a svojho zdravotného stavu. Najviac ho trápila slabosť, ktorú cítil v nohách posledné 3 mesiace a ktorá mu bránila v akomkoľvek pohybe. V čase keď sme sa stretli bol pán schopný prejsť s prestávkami maximálne po vchod do budovy, čo predstavovalo pár metrov. Na nohách nemal žiadne viditeľné rany, či známky poranenia. Naše kompetencie v rámci ošetrenie tým pánom neboli dostačujúce, bola nutná návšteva lekára, špecialistu.

Vzhľadom na stav znečistenia a zanedbanej hygieny sme ako prvý krok zvolili návštevu nášho denného centra DOMEC – hygiena, dezinsekcia a následné hľadanie možností, ako pánovi sprostredkovať potrebné vyšetrenia. Vďaka spolupracujúcej nemocnici Milosrdných bratov sa pánovi dostalo odbornej starostlivosti, jeho stav však nevyžadoval hospitalizáciu.

Komunikovali sme s útulkom Betlehem sv. Matky Terezy, ktorý bol ochotný po dobu vyšetrení pána ubytovať. Výrazne tým zjednodušili absolvovanie potrebných vyšetrení, nakoľko sa pán Pavol nachádzal v bezpečnom a neinfekčnom prostredí. Naďalej sme boli tí, ktorí pána Pavla sprevádzali  procesom riešenia jeho zdravotného stavu. Už samotný pobyt v útulku, pravidelná strava a obmedzenie alkoholu výrazne prispeli k zlepšeniu zdravotného stavu.            

Vzhľadom na krízový režim útulku, ktorý umožnil umiestenie pána Pavla len na istú dobu, sme začali súbežne s vyšetreniami riešiť aj sociálnu situáciu – doklady, sociálnu poisťovňu, dôchodok, ktorým by si mohol dovoliť ubytovanie v zariadení Resoty, ktoré si vybral. Po dobu 2 týždňov sme spolu zvládli absolvovať potrebné vyšetrenia, vybaviť doklady a podať žiadosť o dôchodok na Sociálnu poisťovňu. Po jej uplynutí bol pán schopný pohybu, preto začal využívať služby nocľahárne DePaul spolu so svojou manželkou, ktorá je plne mobilná, dokonca má vybavený dôchodok.

Po dohode s pracovníkmi spolupracujúcej organizácie DePaul sme si rozdelili nasledujúce kroky, ktoré sa budú riešiť v rámci návštev v našom dennom centre Domec a ktoré prevezme do rúk pracovníčka nocľahárne. Na riešení koordinovane pracujeme.



Gusto (52 rokov)        


Pán Gusto je náš dlhoročný klient, ktorý je schopný sa o seba postarať a zabezpečiť si živobytie. Dlhodobo prespával v ústraní v stane, ďaleko od ostatných klientov, s ktorými zámerne neudržiaval kontakty. Dlhšiu dobu sa mu darilo vypomáhať na zbernom dvore, kde mu majiteľ prejavoval stále viac dôvery a zodpovednosti, z čoho sa pán Gusto právom tešil a my spolu s ním.

Zdravotné problémy však neobišli ani jeho, ochorenie tráviaceho traktu si už v minulosti vyžiadalo zavedenie trubice na umožnenie trávenia s prísnou diétou. Podmienkou tiež bolo pravidelné čistenie/menenie zavedenej sústavy, ktorú však neustále odkladal. Začiatkom roka bol stav alarmujúci, potravu nedokázal tráviť, opakovane zvracal, strácal silu a výkonnosť v práci. Napriek tomu však lekársku kontrolu a následnú operáciu odmietal.

Zintenzívnili sme návštevy pána Gusta, venovali sa motivácii, obavám, možným rizikám aj výhodám súčasného aj budúceho stavu, podporovali vzťah. Vyprofilovali sa tri hlavné oblasti – dosah na zdravotnú starostlivosť vzhľadom na dlh na poistení, ktorý pán Gusto má, uskladnenie stanu a majetku počas jeho pobytu v nemocnici a opatera psa na ktorom si veľmi zakladal. Definovaním kľúčových tém sme sa vedeli zamerať na možné riešenia. V krátkom čase sa nám podarilo zabezpečiť nástup pána Gusta do nemocnice aj starostlivosť pre psa, pričom sme ostali v kontakte počas celého pobytu v nemocnici.

Po návrate pán Gusto nastúpil do práce na inom zbernom dvore, kde mal možnosť ubytovania na vyššej úrovni, dodržiaval diétu, pracoval, napredoval. Vo výhľade má chatu, kde by spolu so svojím psom mohol žiť. 



Alica (56 rokov)


Pani Alica žila so svojím druhom vyše 15 rokov v stane. Mala viaceré zdravotné problémy, od detstva trpela inkontinenciou, v istých obdobiach prepadávala alkoholu a tiež mala veľmi slabý zrak, ktorý jej znemožňoval bezpečnú a samostatnú orientáciu v priestore, dlhodobo bola odkázaná na pomoc svojho druha.         

Tento rok sa pani Alice zdravotne veľmi priťažilo, počas našich večerných návštev komunikovala len zo stanu, nevychádzala, no znela veselo a družne, veľa spala a partner sa sťažoval na jej nechutenstvo k jedlu. S ohľadom na možné zdravotné problémy sme pani navštívili počas dňa, preverili jej stav, ktorý bol alarmujúci. Pani bola nesmierne vychudnutá a neschopná menšieho pohybu. Spojili sme sa s nemocnicou Milosrdných bratov, ktorá ju okamžite prijala na oddelenie a začala riešiť jej zdravotný stav na oddelení dlhodobo chorých.

Pani Alici bol uznaný 6.stupeň sociálnej odkázanosti, do času vybavenia stáleho pobytového zariadenia bola umiestnená v Útulku Matky Terezy a následne v zariadení na Mokrohájskej. Pani sa upravilo zdravie, nabrala na váhe, získala okuliare potrebných dioptrií a aj mobilitu. Ona aj jej druh však ťažko znášali odlúčenie, ktoré trvalo vyše 4 mesiacov. To bolo hlavným dôvodom, prečo posledné zariadenie dobrovoľne opustila po krátkej dobe. Neprešlo veľa času a pani Alici sa spolu s nízkou úrovňou bývania, zlých podmienok a užívania alkoholu stav opätovne zhoršil, začala strácať silu v nohách.

Tento krát sme komunikovali o dôvodoch a možnostiach pobytu v zariadení s pani Alicou aj jej partnerom, jeho podpora v tejto veci veľa znamenala. Motivačnými rozhovormi sme postupne rozpracovávali tému odlúčenia a potreby liečby. Výsledkom bolo, že sa obaja zhodli, že pani Alica nie je schopná zvládať život na ulici a obaja súhlasili s jej umiestením, ktoré sme následne začali zháňať spolu s vybavením potrebnej administratívy. Pre pani Alicu sa našlo miesto v zariadení Gomart, ktoré bolo ústretové voči jej situácií, výške dôchodku aj potrebe ostať s druhom v kontakte. Momentálne komunikujeme so zariadením, pani Alicou aj jej druhom. Snažíme nastaviť komunikáciu, spôsob fungovania, zabývanie sa pani Alici v zariadení a tak predchádzať nahromadenému stresu či prípadnej frustrácii, ktorá by mohla spôsobiť  jej ďalší odchod zo zariadenia.